#bodypositivity

zdroj: Heather Hazzan and Lily Cummings, kampaň #iamallwoman

poznámka: Okrem definicíe hnutia body positivity a vyjadrení ďaľších ľudí, ide o čisto môj pohľad na danú vec, s ktorým, prirodzene, nemusíte súhlasiť. Verím však, že aj keď máte odlišný pohľad na danú vec, pochopíte ten môj a v komentároch sa o našich pohľadoch môžme bližšie porozprávať.

_____

Body positivity. Dve slovíčka, ktorými sa veľmi rady upokojujeme pri každom pohľade do zrkadla a podvedome sa začíname porovnávať so všetkými tými dokonalými ženami na internete, prípadne z nášho okolia. O porovnávaní sa s takzvanými "instagramovými ideiálmi" som už písala v tomto článku, ale nedá sa mi to nespomenúť aj tu. Predsalen, nejako to so sebou súvisí. A tak mi dnes dovoľte predstaviť Vám hnutie body positivity - čo predstavuje, ako na nás vplýva a ako ho vnímam ja.


čo je hnutie body positivity

Body positivity je sociálne hnutie, ktoré verí, že všetci ľudia môžu milovať svoje telo bez ohľadu na to, ako vyzerá. Mali by mať možnosť mať sa jednoducho radi takí, akí sú. Nemôžme popierať, že spoločnosť mala odjakživa akési očakávania na to, ako by mali naše telá vyzerať. Najviac sme tieto očakávania mohli nájsť v módnom priemysle, či už prostredníctvom modeliek na predvádzacích mólach alebo kampaniach a reklamách, ktoré sme sledovali v televízii. A podľa tohto hnutia by sme nemali cítiť zle, keď nevyzeráme ako ony.


ako na nás hnutie body positivity vplýva & čo si o hnutí body positivity myslia iní

Tak, ako aj minca má dve strany, aj na toto hnutie môžu byť dva odlišné pohľady. Niekto ho považuje za pozitívne hnutie, oslavu (hlavne ženského) tela, oslavu rôznorodosti ženskej krásy a búranie mýtov o tom, ako by malo vlastne ženské telo vyzerať. Na druhej strane však môže pôsobiť negatívne a nezdravo. Ludia trpiaci naozaj vážnymi ochoreniami, ako nadváha či podváha, cukrovka, ... sa môžu za toto hnutie skrývať. Preto si myslím, že je normálne si určiť akési hranice a uvedomiť si, že aj keď máme právo byť so sebou spokojní, môžeme už nášmu telu aj škodiť.

Na mojom Instagrame som sa Vás pýtala, aký názor na toto hnutie máte Vy. Prišlo mi niekoľko odpovedí, jednu z nich tu môžem dnes s Vami zdieľať a priblížiť tak nielen môj pohľad na toto hnutie. Ivka z blogu truwomanpink, ktorú môžete na Instagrame poznať ako @ifonka_, napísala: "Je to super, ale nepáči sa mi, že je primárne mierené len na jednu stranu spektra." A nemôžem nesúhlasiť viac! Síce, ak by som sa mala v rámci tohto spektra zaradiť, patrím medzi tie ženy plnších tvarov. Avšak, akoby sa na tie ženy na druhej strane spektra zabúdalo. Všetci oslavujeme v rámci #bodypositivity plné krivky, hovoríme, že celulitída a strie sú normálne. Bojujeme proti tomu, aby ženy počúvali: "Mala by si schudnúť", alebo: "Znova si pribrala?". Prečo však zabúdame bojovať za to, aby ženy, ktoré sú chudé, nemusli počúvať: "Si strašne chudá!" alebo: "Priber konečne!". Predsa by sme mali oslavovať všetky telá! Bojovať za všetky telá! Nielen za tie plnšie... Zabudnime na "modelkovský" ideál. Keď je človek chudý, neznamená, že je hneď spokojnejší a šťastnejší, pretože je chudý. Dovoľme ľuďom, dovoľme sebe, byť spokojní a šťastní vo svojom vlastnom tele, bez ohľadu na to, akú veľkosť nohavíc nosíme.


zdroj: Heather Hazzan and Lily Cummings, kampaň #iamallwoman

Samozrejme, že nie všetky reakcie boli pozitívne a už som sa s takýmito názormi stretla. Podľa niektorých ľudí toto hnutie propaguje obezitu. A či s týmto názorom súhlasím? Nie, nesúhlasím. A teraz sa Vám pokúsim povedať prečo. Nemyslím si, že body positivity by nútilo, aby sme sa mali radi. Neberme toto hnutie, ako zástierku, za ktorú sa môžeme skrývať, pokiaľ nie sme so sebou spokojní. Pokiaľ už riskujeme svoje zdravie, nehovorme: "... ale veď body positivity." Berme ho ako možnosť mať sa rád, bez ohľadu na to, ako vyzeráme, pokiaľ sme s tým spokojní. Berme ho ako možnosť povedať: "Milujem svoje veľké stehná," pokiaľ ich naozaj milujeme. Milujme sa, milujme všetky telá, ale neskrývajme sa za toto hnutie. Milujem svoje telá, ale rovnako milujme aj svoje zdravie.

... a keď už sme spomenuli tie nohavice

Možno si poviete, čo ma inšpirovalo k napísaniu tohto článku. Možno si poviete, že som sa dajakým spôsobom chcela uistiť v tom, že je normálne nebyť "modelkovský" typ. Poviem Vám, už dávno nie som "modelkovský" typ, ten som nechala niekde v školských časoch. A som s tým OK. A som OK s tým, že už dávno nenosím konfekčnú veľkosť 38 a veru, boli časy, kedy som si myslela, že nikdy tú hranicu nepreskočím. A tu som, s konfekčnou veľkosťou minimálne 42, s príležitostnými svetlými momentami, kedy mi sadne aj 40. Čo ma však dostalo a doslovne vyčerpalo a nahnevalo, bol jednoduchý nákup džínsov. V dobe, kedy sa všetky módne reťazce pýšia práve tým, že aj oni sú "body positive", som si na seba nedokázala kúpiť džínsy. A to som už siahala aj po 46, po veľkosti o dve čísla väčšej, ako bežne nosím. A pýtala som sa samej seba, ako je to možné. Viem, ani zdaľeka sa nepodobám tomu "modelkovskému" typu, o ktorom som už niekoľkokrát v dnešnom článku hovorila. Ale viem, že na svete existujú aj ženy s plnšími postavami, ako som ja. A tak sa pýtam samej seba, kde si sakra máme kúpiť pekné, dobre padnúce džínsy, keď nie v obchodoch, ktoré sa pýšia tým, že sú "body positive"? Preto, prosím, nerobme z tohto hnutia iba marketingový ťah. Nesľubujme niečo, čo nevieme splniť. Nevárme sa na niečo, čo nie sme. Potom sa na seba pozeráme v kabínke a nevieme, či je problém v nás alebo v tých nohaviciach...

Komentáre

Zverejnenie komentára

Form for Contact Page (Do not remove it)

Meno

E-mail *

Správa *

NÁŠ INSTAGRAM

náš pinterest